Na návšteve u insitnej maliarky Anny Kotvašovej(66) zo srbskej Padiny
Slovaci si tu kludne žiju už viac ako 200 rokou. Ked som bola mala som dost pomahala rodicom, skončila som zakladnu školu, už ako v škole som rada malovala a moje obrazy posielali, do časopisov a dostala som aj nejake ocenenie.V rodima zme až štyria insitny maliary, mojho otcov bratnyk, baci Mišo, nam je najstaršim maliarom, potom Z. Vereška, ja a Pavel Povolny Juhas, aj ked zme štyria, každy mame svoj rukopis a rozlišne malujeme. Ja už ked som sa vydala a dostala som sa do ulici našho majstra a občas som chodila na spoločne posedenie pri kavičky porozpravat, bola som domacov, ako mlada samouk, bola som krajčirkov, kto čo potreboval som vedela ušit, tak som si všimala majstra Povolneho ako maluje rokami. Raz zhovorkov my ponuka aj platno a ked som ho namalovala, za mna boli to krasne slova, bude steba maliarka, ako sa aj stalo, ubehlo už 24 rokov, tak som pokračovala a prišli prve spoločne vystavi u nas a tak sa to počalo širyt.
Den my je vyplneny, chistanym a varenym jedla ako aj rvoznimy ručnimy pracami. Dnes som navaryla kapusnicu a pražila som aj pampuchy. Ja mislim ze aj u vas sa tak hovory, kapusnica.